30.5 - MICHAL MORAVČÍK (SK) - „ALEXANDER HRDINA” | END OF THE YEARS

Make Up Gallery uvádza

MICHAL MORAVČÍK (SK) - „ALEXANDER HRDINA” 

Kurátorka výstavy: Mira Keratová

VERNISÁŽ: 30. 5. 2012 o 19.00 | VSTUP 0 €
Výstava potrvá od 31. 5. do 20. 7. 2012 a bude otvorená od stredy do nedele od 16.00 do 20.00 v Make Up gallery na Alvinczyho 18 v Košiciach.

KONIEC KONCOV JE KONIEC ROKOV. TENTO OČAKÁVANÝ KONIEC NÁM SPRÍJEMNÍ 7 VÝSTAV S RÔZNOU PERSPEKTÍVOU KONCA. POĎME SA SPOLU DO MAKE UP GALLERY POZRIEŤ, ČO TOMU PREDCHÁDZALO. A AKO TO (?) - CELÉ BUDE… KEĎ NEBUDE ALEBO ZAČNE POMALIČKY NEBYŤ. BIJE VÁM Z TOHO SRDCE ? NÁM ÁNO ! DEJSTVO DRUHÉ - MORAVČÍK. 

Michal Moravčík – „Alexander hrdina“

     Výstava Michala Moravčíka Alexander hrdina kriticky referuje ku konceptu hrdinu a k jeho statusu v súčasnej spoločnosti. Názov asociuje historickú postavu Alexandra Veľkého, veľkosť s ňou spájanú, a ako súvislosť sa objavuje i v jednotlivých dielach na výstave  – viď. jedna z nájdených pamätných dosiek pre hrdinu s menom Alexander ako fragment pamätníka z Tbilisi; v inej podobe zas v rámci skúmanej intervencie do pôvodnej fasády budovy bratislavskej Incheby, ktorá vznikla pre potreby výhľadu z kancelárie jej majiteľa podnikateľa Alexandra Rozina.

     Moravčík na výstave prezentuje sériu lightboxov, ktoré vytvoril počas svojho nedávneho pobytu v Gruzínsku z nájdených častí (mien) z bizarného Pamätníka hrdinov, ktorí zomreli za gruzínsku nezávislosť. Pamätník je situovaný na Námestí hrdinov v Tbilisi v neprehľadnom dopravnom uzle, v zásade je nedostupný. Menný zoznam hrdinov, ktorý štrukturuje jeho povrch je skoro nečitateľný. Jeho málo dokonalé hmotové poňatie a netrvácne prevedenie dalo vzniknúť vtipom, ktoré kolujú medzi miestnymi obyvateľmi mj. o prázdnych plochách, ktoré sú už takpovediac predpripravené pre budúcich hrdinov… Zjavná dočasnosť pamätníka, ktorá spochybňuje jeho samotnú “vážnu” podstatu a celkový dizajn objektu je údajne invenciou samotného gruzínskeho prezidenta, ktorý sa významne angažuje nielen v politike, ale i v estetike verejného priestoru.

Objekty lightboxov prezentované na výstave sú vytvorené z uvolnených plotrovaných/plexisklových častí pamätníka. Z pripomienky na známych, miestnych hrdinov vznikajú neznáme kaligrafie.

     Tému dizajnu moci, resp. jej vizuálneho prejavovania sa autor rozvíja i v práci inšpirovanej zásahom poslanca a podnikateľa A. Rozina do ikonickej modernistickej architektúry bratislavskej Incheby (arch. V. Dedeček). Necitlivý zásah do cennej architektúry je gestom demonštrácie moci.  Projekt Alexander hrdina, uvažuje nad svojvoľným spôsobom “nového” použitia architektúry, estetizácie verejného priestoru a odkrýva typológiu „nového hrdinu“. Autor sa zamýšľa - kto je dnešným “apokalyptickým” hrdinom v súvislosti s obsadením verejného priestoru - sú to mená na zozname, napríklad na pamätníku, z ktorého sa nedajú vlastne ani čítať, alebo sú dnešnými hrdinami tí, ktorí svojvoľne prevzali na seba rolu jeho tvarovania?

 Michal Moravčík (*1974, Bratislava)

Michal Moravčík je jedným z mála slovenských umelcov, ktorý vo svojich dielach reflektujú politickú realitu. Od záujmu o figurálnu tvorbu sa jeho tvorba začala uberať smerom k výskumu spoločenských a mocenských vzťahov, histórie a nacionalizmu, čím sa v niektorých prípadoch dostal aj do konfliktu s politickou garnitúrou. Jeho práce sa dotýkali otázok kontroly zo strany mocností po 11. septembri, ktorú aplikoval v rámci nábytkových inštalácií s provokatívnymi textami aj do nášho kontextu. Tematizoval aj problémové otázky v rámci slovensko – maďarských  vzťahov (Readymade, Bratislava, 2006), začo zožal ostrú kritiku jak u slovenských ako aj maďarských nacionalistov.

     V roku 1999 vyštudoval v sochárskom ateliéri Prof. Jozefa Jankoviča. V roku 2004 sa stal laureátom Ceny Oskára Čepana. V ateliéri profesora J. Jankoviča absolvoval aj doktorandské štúdium, ktoré úspešne ukončil v roku 2010. Vystavuje pravidelne doma a v zahraničí. Pôsobí ako vysokošolský pedagóg. Žije v Bratislave.

http://www.moravcik.sittcomm.sk/

Mira Keratová (*1977, B.Bystrica)

Je nezávislou kurátorkou a publicistkou. Vyštudovala dejiny umenia na Komenského univerzite v Bratislave. Od r. 2007 je doktorandkou na Katedre teórie a dejín umenia VŠVU v Bratislave. V minulosti bola kurátorkou v rôznych inštitúciách napr. v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici, v centre Gask v Kutnej hory alebo pôsobila niekoľko rokov v známej Galérii HIT v Bratislave. V odborných kruhoch je známa hlavne svojím kurátorským pôsobením (spolu s R. Fajnorom) v dlhoročnom významnom medzinárodnom projekte Billboard Gallery Europe, ktorý bol zameraný na umenie vo verejnom priestore. Okrem toho otvárala množstvo výstav doma aj v zahraničí. V r. 2007 získala Erste bank/tranzit štipendiumvMuseumsQuartiervo Viedni.Žije striedavo v Berlíne a v Bratislave.

„End of the years“ (- „Koniec rokov“) je celoročný výstavný cyklus odohrávajúci sa v Make Up Gallery a vo verejnom priestore Košíc. Dramaturgický koncept (zrejmý už zo samotného názvu) akcentuje historické predpovede o konci sveta, ktorý by mal nastať práve v roku 2012 a ktorý si samozrejme nik nepripúšťa. Zároveň sa jedná o posledný rok prípravnej fázy projektu Košice Interface 2013 pred rokom 2013, v ktorom budú Košice európskym hlavným mestom kultúry. 

   End of the years tak prináša v roku 2012 sedem osobitých umeleckých pohľadov na koniec sveta, alebo na deje a problematické body súčasnosti, ktoré by k nemu mohli prispieť. Do popredia sa dostávajú nie len rôzne apokalyptické a katastrofické hypotézy ale aj reálne politické a ekologické hrozby súčasnosti. Program výstav prezentuje špičkových umelcov mladej a strednej generácie zo Slovenska, Česka, Nemecka či Veľkej Británie. Títo autori sa už v minulosti dokázali rôznym spôsobom dotknúť spomínaných tém a vzbudili u odbornej a laickej verejnosti dostatočnú pozornosť. Zároveň sa takmer všetci v Košiciach predstavia premiérovo.

   Vrcholom celoročného programu Galérie je monumentálna a multimediálna inštalácia End of the years vo verejnom priestore, ktorá je organizovaná v spolupráci s EHMK 2013 a Fakultou Umení TU Košice. 

http://makeupcollective.org/

25.4 - JAN DURINA (SK) - „TO NENÍ OBRAZ, TO JE STÍN” | END OF THE YEARS

Make Up Gallery uvádza

JAN DURINA (SK) - „TO NENÍ OBRAZ, TO JE STÍN”

Kurátorka výstavy:  Juliana Sokolová

VERNISÁŽ: 25. 4. 2012 o 19.00  | VSTUP 0 €

Výstava potrváod 26. 4. do 27. 5. 2012 a bude otvorená od stredy do nedele od 16.00 do 20.00 v Make Up gallery na Alvinczyho 18 v Košiciach.

KONIEC KONCOV JE KONIEC ROKOV. TENTO OČAKÁVANÝ KONIEC NÁM SPRÍJEMNÍ 7 VÝSTAV S RÔZNOU PERSPEKTÍVOU KONCA. POĎME SA SPOLU DO MAKE UP GALLERY POZRIEŤ, ČO TOMU PREDCHÁDZALO. A AKO TO (?) - CELÉ BUDE… KEĎ NEBUDE ALEBO ZAČNE POMALIČKY NEBYŤ. BIJE VÁM Z TOHO SRDCE ? NÁM ÁNO ! DEJSTVO PRVÉ - DURINA.    

Jan Durina - „To není obraz, to je stín”

Výstavný cyklus „The end of Years/Koniec rokov”, ktorú pre r. 2012 pripravila košická Make Up Gallery a ktorá prinesie sedem rôzných pohľadov na tému konca sveta, otvára 25. apríla výstava Jana Durinu „To není obraz, to je stín”.

Cyklus fotografických kompozícií skúma atmosféru možno sa blížiaceho konca v rovine subjektívnej, v kontexte vlastného bytia vo svete. Tak ako aj nálady a stavy mysle nevypovedajú len o sebe, ale odkrývajú aj istý aspekt sveta, Durinovým obrazom sa darí nie len „vyjadrovať” pocit, náladu alebo stav (napr. insomnia, migréna), ale predovšetkým ich skúmať  – a ich prostredníctvom skúmať svet, jeho štruktúru, povahu, atmosféru. Nejasnosť pocitu možno sa blížiaceho konca – možno sa koniec blíži, možno nie (možno sa jeho blízkosť pominie) – kontrastuje s precíznou stavbou vytvorených obrazov. Napätie medzi chaotickosťou prežívaného pocitu alebo stavu a precíznosťou, s akou je obraz vystavaný, naznačuje, že autorovým dôležitým zámerom je komunikovať. Pri Durinových obrazoch je teda ťažko hovoriť len o „vyjadrení”, ide skôr o vytváranie štrukturovaných, do detailu premyslených a vizuálne veľmi silných kompozícii, ktoré by mali schopnosť komunikovať atmosféru a štruktúru danej nálady, stavu a jej vzťahu k svetu. Svet samotný je v nich silne prítomný, napr. prostedníctvom polí, lesov, dreva, zvierat, a pod. - jeho prítomnosť je rovnako silná ako prítomnosť ľudského tela, ktoré zprítomňuje konkrétnu náladu alebo stav mysle.

(UK)

Jan Durina’s cycle of photographic compositions explores the atmosphere of a potentially approaching end. Just like moods and states of mind have the capacity to uncover a particular aspect of the world, Jan Durina’s images succeed in not merely “expressing” a feeling, mood or a state (e.g. insomnia, migraine); above all they explore their structure, and through them the atmosphere of the world thusly revealed. The uncertainty of an end perhaps approaching – perhaps the end is nearing, perhaps its nearness will pass – contrasts with the precision with which the images are built. The tension between the chaos of the feeling and the precision of the images’ construction highlights the importance placed by the author on their ability to communicate. We are thus confronted with very structured, pedantically rendered and visually striking compositions that mediate the atmosphere and structure of the particular mood, feeling or state, and its relation to the world. The world itself is as strong a presence in the images – the fields drenched in low autumn sun, the early morning forests, the chunks of decomposing wood, the fur and feathers of the animals – as the presence of the human body, the mood incarnate.

 Jan Durina (*1988) je absolventom Fakulty umení TU v Košiciach, ateliér Nových médii. Silná vizualita, zreteľný rukopis a intenzita jeho fotografických kompozícií už, napriek jeho mladému veku, začala vzbudzovať medzinárodný záujem. Naposledy samostatne vystavoval v Sourmilk Art Gallery (Miláno); po výstave v Make Up Gallery bude jeho tvorba najbližšie prezentovaná v rámci prestížného Mesiaca fotografie v Krakove. Jeho práce sa objavili v mnohých zahraničných periodikách, od Čiech (Respekt), cez Veľkú Britániu (Playground Magazine, If You Leave), Nemecko (ART- Magazin), Holandsko (GLAMCULT), USA (Fakehead, Nerve.com), Kóreu (BLINK) po Japonsko a Litvu.

http://jandurina.blogspot.com/

 Juliana Sokolová (*1981)

Juliana Sokolová je filozofka a autorka. Od r. 2010 vyučuje na Katedre teórie a dejín umenia Fakulty umení TU v Košiciach. Vyštudovala filozofiu na University of York. Štúdium ukončila r. 2003 dizertačnou prácou o fenomenológii bolesti vo filozofii Emmanuela Levinasa. V r. 2008 získala štipendium od Arts and Humanities Research Council britskej vlády pre výskum problému mediálnej sprostredko-vanosti a obrazov utrpenia na Kings College London. Od r. 2009 žije v Košiciach. Publikuje v odborných aj kultúrne-spoločenských periodikách na Slovensku (Filozofia, FlashArt, týždeň, SME) aj v zahraničí (Internationale Politik, Berlín, openDemocracy, Londýn). V r. 2013 jej vyjde zbierka „Môj dom bude mať strechu.“

„End of the years“ (- „Koniec rokov“) je celoročný výstavný cyklus odohrávajúci sa v Make Up Gallery a vo verejnom priestore Košíc. Dramaturgický koncept (zrejmý už zo samotného názvu) akcentuje historické predpovede o konci sveta, ktorý by mal nastať práve v roku 2012 a ktorý si samozrejme nik nepripúšťa. Zároveň sa jedná o posledný rok prípravnej fázy projektu Košice Interface 2013 pred rokom 2013, v ktorom budú Košice európskym hlavným mestom kultúry. 

End of the years tak prináša v roku 2012 sedem osobitých umeleckých pohľadov na koniec sveta, alebo na deje a problematické body súčasnosti, ktoré by k nemu mohli prispieť. Do popredia sa dostávajú nie len rôzne apokalyptické a katastrofické hypotézy ale aj reálne politické a ekologické hrozby súčasnosti. Program výstav prezentuje špičkových umelcov mladej a strednej generácie zo Slovenska, Česka, Nemecka či Veľkej Británie. Títo autori sa už v minulosti dokázali rôznym spôsobom dotknúť spomínaných tém a vzbudili u odbornej a laickej verejnosti dostatočnú pozornosť. Zároveň sa takmer všetci v Košiciach predstavia premiérovo.

Vrcholom celoročného programu Galérie je monumentálna a multimediálna inštalácia End of the years vo verejnom priestore, ktorá je organizovaná v spolupráci s EHMK 2013 a Fakultou Umení TU Košice. 

http://makeupcollective.org/ 

22.3 - JANA ŽELIBSKÁ, ANETTA MONA CHISA, LUCIA TKÁČOVÁ - A B C D E F… | VERNISÁŽ

ŠTART - 19:00 VERNISÁŽ | VSTUP 0 €

Výstava potrvá od 23.marca do 22.apríla 2012 a bude otvorená St-Ne od 16:00 do 20:00.

http://makeupcollective.org/

MAKE UP GALLERY VÁS POZÝVA NA PIKANTNÚ VÝSTAVU S NÁZVOM A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z, KTORÁ KONFRONTUJE DVE GENERÁCIE PREDSTAVITELIEK FEMINISTICKÉHO UMENIA. VIDEO ARTY S EROTICKÝM PODTEXTOM, MIESTAMI HRANIČIACE S PORNOGRAFIOU, PONÚKNU SONDU DO MEDZIĽUDSKÝCH VZŤAHOV A INTIMITY. 

VSTUP LEN OD 18 ROKOV!

Výstava Jany Želibskej, Anetty Mona Chisy a Lucie Tkáčovej je druhá výstava z cyklu Old & young in context. Kurátorka Zuzana Pacáková siahla po „mladej“ umeleckej dvojici a „starej“ autorke podľa vlastných odborných kritérií tak, aby ich diela vytvorili jeden spoločný výstavný projekt. Vzájomný generačný odstup oboch umelcov a ich tvorby je východiskom pre ďalší, na slovenskej výtvarnej scéne pomerne ojedinelý výskum.

Jana Želibská sa narodila v 1941 v Olomouci. V rokoch 1959-66 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Na slovenskej výtvarnej scéne pôsobí už od 60. rokov a patrí medzi významné predstaviteľky slovenského Gendrového umenia, prostredníctvom ktorého sa zamýšľa nad témami erotiky, sexu a intimity ľudských vzťahov. Samostatne vystavovala v Bratislave (1992, 1996, 1999), Žiline (1993, 1996) a Šamoríne (1998).

Anetta Mona Chisa (1975, Rumunsko) a Lucia Tkáčová (1977, Slovensko) tvoria umeleckú dvojicu od roku 2000. Obidve ukončili Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a momentálne striediavo žijú a pracujú v Berlíne a Prahe. Ich diela boli súčasťou mnohých výstav po celom svete ako napr. v Schirn Kunsthalle Frankfurt, Múzeum súčasného umenia v Miami, Migros Museum fur Gegenwartskunst v Zurichu, Galéria súčasného umenie v Toronte, 3. Medzinárodné Moskovské Bienále pre Mladé umenie, Rumunský pavilón na 54. Benátskom Bienále.
http://www.chitka.info/

Zuzana Pacáková (1986, Košice) študovala manažment kultúry a kurátorské štúdia na parížskej Sorbone. Pracovala na viacerých výstavných projektoch ako napr. Loris Gréaud, Cellardoor- Palais de Tokyo Paris; Anselm Kiefer, Monumenta 2007; Richard Serra, Monumenta 2008; Yann Sérandour -gb agency Paris; La Part Manquante - Galerie Michel Journiac Paris; Projection (putovná medzinárodná výstava); Viktor Frešo Connection VSG Košice, Noc noc 2009 a 2010 VSG Košice (…). Momentálne pôsobí v Košiciach kde kurátorsky zastrešuje viacero projektov ako napr. Biela Noc/ Nuit Blanche Košice. 

16.11 - VLADIMÍR POPOVIČ, JANA FARMANOVÁ, ZUZANA FLIMELOVÁ - LÁSKA V ČASE MLADOSTI, LÁSKA V ČASE KRÍZY / VÝSTAVA

Make Up Gallery a Výchoslovenská galéria v Košiciach

uvádzajú

VLADIMÍR POPOVIČ, JANA FARMANOVÁ, ZUZANA FLIMELOVÁ

/„ LÁSKA V ČASE MLADOSTI, LÁSKA V ČASE KRÍZY“/

Old & young in context

 VSG v Košiciach,  Hlavná 27

Vernisáž: 16. decembra 2011, výstava potrvá od 16.12. do 5. 2. 2012 a bude otvorená Ut-Ne od 10:00 do 18:00

Kurátorka výstavy : Ivana Moncoľová

Facebook Event

 Umelecké združenie Make collective Make Up collective prináša v priestoroch Výchoslovenskej galérie v Košiciach spoločnú výstavu Vladimíra Popoviča, Jany Farmanovej a Zuzany Flimelovej ako prvú výstavu z cyklu Old & young in context. Oslovení kurátori mali možnosť vybrať po jenom „mladom“ a „starom“ autorovi podľa vlastných odborných kritérií tak, aby ich diela vytvorili jeden spoločný výstavný projekt. Vzájomný generačný odstup oboch umelcov a ich tvorby je východiskom pre ďalší, na slovenskej výtvarnej scéne pomerne ojedinelý výskum.

 LÁSKA V ČASE MLADOSTI, LÁSKA V ČASE KRÍZY.

 Výstava sa zaoberá zobrazením fenoménu lásky v podaní troch autorov rozdielnych generácií, pracujúcich v plošnom maliarskom médiu. Práce na tému „láska“ v podaní významného predstaviteľa slovenského výtvarného umenia Vladimíra Popoviča z obdobia jeho mladosti sú tu konfrontované s dielami dvoch mladých predstaviteliek súčasnej maľby. 

     Láska sa v tvorbe Vladimíra Popoviča opakuje cyklicky,  v čase jeho mladosti v prvom voľnom cykle „Milenky“ a tiahne sa až doteraz. Jeho obľúbenými motívmi v zobrazovaní lásky sú žena, komunikácia s ňou, napríklad aj formou listov. Ale aj komunikácia s autorom - teda rozhovor výtvarníka so ženou. Prejavuje sa to nielen v jeho maliarskej tvorbe, ale aj v tvorbe happeningov a spontánnych performancií spadajúcich do jeho mladosti. Jana Farmanová nazerá na lásku cez optiku iných ľudí, pre diváka jasne čitateľných ako ženský prístup k problematike rodinných vzťahov. Lásky dvoch dospievajúcich sestier. Zuzana Flimelová reflektuje lásku muža a ženy a veľmi jasne sa tu prejavuje posolstvo jej pedagóga prof. Popoviča, len v ženskom zaodení. Láska sa tu vyskytuje v stave zúfalosti, krajných situácií, rozporov muža a ženy, pochodov ich vzájomného myslenia.  Táto platforma je pre oboch - Flimelovú a Popoviča veľmi smerodajná. V oboch prípadoch sa prejavuje aj exploatáciou sexuality a erotiky.

 Vladimír Popovič (*1939, Vysoká nad Uhom) patrí medzi najvýraznejšie maliarske osobnosti nášho umenia dvadsiateho storočia. V polovici 60. rokov vytváral obrazy technikou combine-painting, okrem toho využíval krčený papier aj v abstraktných štrukturálnych kompozíciách. Popri kolážach maľuje obrazy založené na výraznej úlohe znaku, písma, fragmente fotografie, striekaní farby cez šablónu a spontánnom geste (Z.R.). Jeho špecifická poetika našla uplatnenie aj vo filme – je autorom výtvarnej koncepcie Striebornou sirénou ovenčenej Slávnosti v botanickej záhrade (E. Havetta). Bol pozvaný učiť na VŠVU v Bratislave, kde viedol multimediálny ateliér sedemnásť rokov ako profesor (1990 – 2007).

http://www.vladimirpopovic.com/

Jana Farmanová (*1970, Nitra) absolvovala v rokoch 1989 - 1996 Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (Ateliér Prof. Jána Bergera) Patrí medzi najvýraznejšie predstaviteľky figurálnej maľby u nás. Jana Farmanová sa vyjadruje figurálnou maľbou, maliarsky expresívnym a sugestívnym zaznamenávaním okolitých udalostí alebo spomienok na ne. V kompozíciách používa a spája znaky filmovej skratky, prepisy reportážnej a dokumentárnej fotografie, alebo viac obrázkov rodinných fotiek poznačených spomienkami. Maľuje aj podľa modelov – nimi sú často jej dve dcéry Ester a Gretka.
http://janafarmanova.com/

 Zuzana Flimelová (1976, Martin) je absolventkou VŠVU v Bratislave – Ateliéru KR.E.S.BA prof. Vladimíra Popoviča (r. 2004). Venuje sa predovšetkým maľbe, v ktorej konfrontuje fragmenty prežitých skúseností s vlastnými predstavami, snami, ilúziou. Častými hrdinkami jej obrazov sú ženy. Flimelová sa v posledných maliarskych cykloch necháva naplno inšpirovať antickou mytológiou a mýtami, z ktorých vyberá fragmenty nadčasovosti, ktoré začleňuje do súčasnosti alebo nedávnej minulosti.

 Make up collective (2006, Košice)je umelecké združenie, ktoré je dramaturgom výstavného priestoru Make Up Gallery.

Program výstav je zameraný na prezentovanie špičkového súčasného umenia z domácej i zahraničnej výtvarnej scény a v menšej miere aj na stimulovaní najmladšej generácie študentov a absolventov umeleckých vysokých škôl. Make up Gallery doplňuje výstavný inštitucionálny rámec Košíc o dlhodobo absentujúcu platformu pre súčasné umenie.

http://www.makeupcollective.org/

18.11 - XAVIER POULTNEY (UK) & SEBASTIAN CAMILLERI (UK) : TRI OUTPUTS | VERNISÁŽ

ŠTART - 19:00 | MAKE UP GALLERY |ALVINCZYHO 18, KOŠICE

Kurátor výstavy: Jaroslav Kyša

Výstava potrvá od 19. 11. 2011 do 15.1.2012 a bude otvorená  Stredu až Nedeľu od 16.00 do 20.00

Výstava dvoch mladých londýnskych umelcov Xavier Poultney & Sebastian Camilleri : TRI OUTPUTS v Make Up gallery prináša dva rôzne umelecké prístupy k uvažovaniu o našom prežívaní reality. U Xaviera cez vedu a vesmír u Sebastina je to cez architektúru a nášho pôsobenia v nej.

Facebook event 

XAVIER POULTNEY (UK)je absolventom Royal College of Art v Londýne.

 Poultneyho práce sa zaoberajú filtrovaním myšlienok, najmä vedeckých, skrz kultúru. Autorovým argumentom je, že história je budovaná vzájomnou náväznosťou meniacich a vyvíjajúcich sa paradigiem o tom, ako vnímame vesmír a našu pozíciu v ňom. Rôzne popisy reality sa stávaju prostriedkom pre sebadefiníciu civilizácie. Konkrétnymi príkladmi sú preňho napríklad aztécke uctievanie slnka, katolicizmus, či moderná fyzika.

Poultney sa na výstave prezentuje zbierkou artefaktov, ktorých pôvod a funkcia sa nedá presne určiť; vratko balancujú na rozmedzí náboženských relikvií a technologických aparátov. Meteorit vykladaný perlami a tmavým drevom, na ktorího povrchu sa vytvára funkčný matrix dát; sken starovekej figuríny z obdobia neolitu, ktorý je prostredníctvom 3d tlače a rôznofarebnej živice opäť pretransformovaný na objekt; fotografia zástupu automatov zastrčených v majstrovsky vyrezávanej, ale zabudnutej časti hradu Alhambra (Španielsko).

Zauzlovanie a prepletanie ideí naprieč históriou je témou, ktorá sa objavuje vo viacerých Poultneyho dielach. Súbežne sa často zaoberá kolíziou medzi hi- a lo-fi estetikou. Pomocou komplikovaných technologických postupov vytvára z nájdených bežných predmetov objekty, ktoré sú banálne a nefunkčné.

Poultney taktiež vystavuje triptych z mosadzných plakiet, do ktorých sú vyleptané vzory z bodiek a čiarok, ktoré evokujú zápisky mimozemských udalostí. Toto dielo je inšpirované projektom “Pioneer Plates”, ktorý uskutočnila v rokoch 1972 a 1973 NASA v spolupráci s Carlom Saganom. V rámci misií s týmto názvom boli do kozmu vyslané plakety obsahujúce súhrn informácií o ľudstve a našimi (v tom čase aktuálnymi) poznatkami o vesmíre. Kozmické sondy nesúce tento odkaz boli naprogramované tak, aby opustili náš solárny systém a dosiahli daľší o približne 40 000 rokov. Poultneyho plakety ostávaju nečitateľnými a nechávaju otvorených mnoho otázok. Sú staroveké? Sú odkazom dávnych civilizácií zakonzervovaným v čase?

Autorove práce sa dotýkaju akéhosi tušenia stratenej civilizácie a paralelne sa zamýšľajú nad rýchlosťou vývoja, krátkou životnosťou a zameniteľnosťou technologií v dnešnej dobe. Poultney vyzdvihuje, že evolúcia poznania bude vždy základom a zároveň prostriedkom nekonečného napredovania. Výdobitky ľudstva by sme podľa Poultneyho nemali vidieť ako dokončené konštrukcie umiestnené v múzeu, ale ako progres.

http://www.xavierpoultney.com/

SEBASTIAN CAMILLERI (UK) je absolventom Central Saint Martins College of Art v Londýne. Camilleriho práce sú vedené pominuteľnou podstatou priestorov, ktoré obývame a fenomenológiou architektúry. Preto uprednostňuje prístup k dizajnu, ktorý je veľmi osobný a introvertný. Výsledky jeho výskumu pramenia z individuálneho skúmania ako jednoduchých izieb, tak aj psychogeografie celých miest. V prípade svojho najnovšieho projektu Camilleri reaguje na texty Juhaniho Pallasmaa* ktoré sa zaoberajú pôsobením architektúry na naše zmysly. “Even The Eye Touches”/ “Aj oko je schopné dotyku”

“Architektúra je pre nás primárnym nástrojom v nachádzani súvislostí medzi nami samými, priestorom a časom a prispôsobení týchto dimenzií ľudskému chápaniu. Domestikuje neohraničený priestor a nekonečný čas tak, aby mohol byť tolerovaný, obsiahnutý a pochopený ľudstvom.”(JP)

Camilleri vystavuje sériu digitálnych koláží zobrazujúcich éterické priestory; útržky spomienok z izieb, ktoré v minulosti považoval za svoje. Tieto priestory sa stávajú abstrakciami zredukovanými na základne štruktúry, vyvodené z pôvodných ceruzokresieb v skicári a na izometrickom grafovom papieri. Camilleri do každej z nich pridáva prvky, ktoré robili tieto priestory z jeho pohľadu výnimočnými. Slnečné svetlo vstupujúce z exteriéru, zvuky zo susediaceho bytu, pocit osamelosti, či spokojnosti, všetky tieto subjektívne skutočnosti sú zakomponované do výsledného obrazu. V týchto asamblážach dochádza k prerodu priestoru podľa argumentov uvedených v publikácii “The Eyes of the Skin” od Pallasmaa, konkrétne jeho viery v to, že rozhodujúcim elementom v tvorbe architektúry by nemalo byť len zrakové vnímanie, ale aj vnemy skrz ostatné zmysly, ktoré si človek odnáša zo svojich predošlých obydlí. Multizmyslová architektúra by v konečnom dôsledku mala viesť k pocitu príslušnosti a pohodlia v dnešnom svete.

Opätovnými návštevami týchto priestorov autor zvýrazňuje dôležitosť budov, s ktorými spájame svoju osobnú históriu. Skladanie nových štruktúr zo spomienok je často objavujúcim sa prvkom v Camilleriho tvorbe. Manifestuje ich prostredníctvom foriem plávajúcich v úplnej tme, ako momentky visiace v neurčitom mieste a čase, predurčené na pohyb medzi rovinami myšlienok a pamäte. Ich fasády sú vedome umiestnené v negatívnom priestore, čo prispieva k ich krehkosť.

* Pallasmaa je fínsky architekt a bývalý profesor architektúry na Technologickej Univerzite v Helsinkách. Napísal mnoho teoretických kníh, ale tá s titulom “The Eyes of the Skin” sa stála klasikou a zároveň povinným čítaním na mnohých architektonických školách na celom svete.

http://www.sebcamilleri.co.uk/

 ’Idea For Autonomous Manifold Machine’ je kolaboratívnym projektom Poultneyho a Camilleriho, ktorá bola zrealizovaná priamo pre piestory Make Up gallery pred otvorením výstavy. Táto inštalácia neustále mení svoj tvar a priestorovú konfiguráciu. Tento fakt je veľmi dôležitý pre oboch autorov. Dielo ostáva skicou, nedokončené a bez akéhokoľvek záveru, a v konečnom dôsledku nie je späté ani s jedným z dvoch umelcov.

 X.P. , S.C., J.K.

 JAROSLAV KYŠA (SK) v roku 2007 absolvoval Fakultu umení TU v Košiciach u prof. Juraja Bartusza. Je jeden zo zakladajúcich členov MAKE UP collective. V roku 2009/2010 žil v Prahe, kde pracoval ako produkčný výstav v centre súčasných umení MEETFACTORY a neskôr ako kurátor a event manager pre VICE gallery. V súčasnosti žije a tvorí v Londýne.

http://jaroslavkysa.com

2.11 - K.A.I.R. TALK - PREZENTÁCIA UMELCOV NA REZIDENCII V KOŠICIACH | PREZENTÁCIA

Košice 2013, n.o. a Ludwig Henne, koordinátor projektu Košice A.I.R. (Umelecké  rezidencie) a Make Up Collective pozývajú na :

Prezentáciu prác umelkyne Luciji Smodiš zo Slovinska a Alexandra Raevského z Moldavska. Obaja zároveň predstavia aj kultúrne prostredie v ich domovských krajinách. Podujatie sa uskutoční v Make Up Gallery na Alvinczyho ul. 18 v Košiciach, 2. novembra 2011 o 19:00.

Lucija Smodiš je 27 ročná umelkyňa z Mariboru (Slovinsko). Študovala vizuálne umenie na Pedagogickej univerzite v Maribore a neskôr pracovala ako umelkyňa, tiež ako kurátorka a kultúrna manažérka v Slovinsku.

L. Smodiš o svojej práci hovorí: „Mojim primárnym médiom je video, aj keď naň nie som nevyhnutne naviazaná. Vyberám si médium, ktoré mi najlepšie poslúži v danej situácii. V minulosti som pracovala s tanečníkmi, hudobníkmi, zvukovými vystúpeniami a umeleckými knihami. Pri prezentácii zvyknem svoju tvorbu inštalovať vo verejnom priestore, alebo inom mieste, ktoré podporuje koncept mojej práce.”

V roku 2008 sa zúčastnila študentskej výmeny na Škole výtvarnej fotografie a multimediálneho umenia v Grazi, Rakúsko. Jej akustická inštalácia 80 dB vyhrala prvú cenu na súťaži vizuálneho umenia Forma Viva v Maribore; zúčastnila sa na výstave Premiera 17 (Centrum pre moderné umenie, Celje), zorganizovala so skupinou Soogledi hudobné predstavenie pre nákovu, binárne stroje, akordeón, husle, spevácky zbor a orchester v oceliarni nachádzajúcej sa v jej rodnom meste Ravne, je taktiež súčasťou sociálnej a umeleckej platformy Sochy dočasnosti (Skulpture začasnosti), kde pracujú so živými analógovými projekciami. V roku 2010 sa Smodiš zúčastnila mesačného pobytu v Stanici Žilina, kde bola kurátorkou výstavy Rozprávka. V roku 2011 bola kurátorkou Galérie K18 v Maribore a je jednou zo zakladateľov stop-motion festivalu Stoptrik.

O svojom záujme a motivácii prísť do Košíc, Modiš povedala: „Zaujímam sa o miestnu mytológiu, pohanské legendy alebo miesta, rozprávky, rituály, o všetko, čo súvisí s kultúrnym dedičstvom. Staré mýty vždy poskytovali priestor pre vizuálnych umelcov a podľa mňa sú veľmi napojené na ľudskú prirodzenosť a jej psychický vývoj. Rada by som spoznala Košice a ich okolie, stretla sa s miestnymi ľuďmi, vypočula si ich príbehy a vystavila sa tunajšiemu mytologickému bohatstvu.”

Alexandru Raevski je 28 ročný umelec z Kišiňova (Moldavsko). Študoval na fakulte architektúry na Moldavskej štátnej technickej univerzite a získal diplom z maľby a sochárstva na fakulte maľby Pedagogickej univerzity “Ion Creanga” v Kišiňove.

A. Raevski sa stal umelcom po nehode: „Komplikovaná operácia zdĺhavá komplikovaná liečba mi priniesli niekoľko radikálnych zmien, ktoré sa dotkli môjho vnútorného sveta, ako aj môjho okolia. Začal som sa vážne zaujímať o sociálno-politickú oblasť, psychologické aspekty svetonázoru ľudí, ktorí boli mimo môjho predošlého vnímania sveta, ako napr. športovci.”

Raevski sa zúčastnil niekoľkých medzinárodných výstavných projektov ako MAYBE festival verejného umenia (Krasnodar, Rusko, 2010), Cityoneminutes (Svetová výstava v Šanghaji, Čína, 2010), Import-Export: S láskou z Moldavska (Nové múzeum Weimar, Nemecko, 2010), QUI VIVE? (Moskovské medzinárodné bienále moderného umenia, Rusko, 2010) alebo Dôsledky a návrhy (Bienále mladých umelcov, Tallin, Estónsko, 2007).

Raevski využíva viacero foriem umeleckých prostriedkov ako sú fotografie, video a elementy sochárstva, aby vyjadril svoje nápady a myšlienky. O svojom pobyte v Košiciach hovorí: „Zaujímam sa o procesy premeny a zachytávam ich súčasnými umeleckými metódami. Hovoríme o meste Košice, kde sa uskutočňujú nielen politické a ekonomické reformy, ale takisto kultúrne zmeny formujúce sociálny priestor. Na základe mojich dojmov sa chcem sústrediť na skúmanie lokálnych architektonických fenoménov a porovnať ich s moldavským kontextom.”

K.A.I.R. - Kosice artist in residence je programom projektu Košice 2013, v rámci ktorého sú zahraniční umelci pozívaní do Košíc a zároveň domáci vysielaní na rezidencie do zahraničia.

Projekt podporili: Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o., Make Up Gallery Košice a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

13.10 - JAN NÁLEVKA - JINÉ POKOJE, JINÉ HLASY - (WARM UP K FESTIVALU MOONRIDE 6)

MAKE UP GALLERY a MOONRIDE FESTIVAL UVÁDZAJÚ :

JAN NÁLEVKA - JINÉ POKOJE, JINÉ HLASY - (WARM UP K FESTIVALU MOONRIDE 6)

VERNISÁŽ:  13.10. 2011 / ŠTART - 19:00

AFTER: KONCERT - AHLEUCHATISTAS (US ), TABAČKA KULTURFABRIK / ŠTART - 21:00

Kurátor výstavy : Jiří Ptáček

Make Up Gallery, Alvinczyho 18. Košice 04001

Výstava potrvá od 14. 10. do 13. 11. 2011 a bude otvorená  stredu až nedelu od 16:00 do 20:00.

 ZNÁMY ČESKÝ UMELEC JAN NÁLEVKA VYSTAVUJE SAMOSTATNE PO PRVÝKRÁT NA SLOVENSKU! DOPOSIAĽ UŽ MNOHOKRÁT ZAUJAL SVOJOU KVALITNOU KONCEPTUÁLNOU ASKÉZOU A SÉRIOVOU MANIAKÁLNOSŤOU. APLIKOVAL VŠETKY JESTVUJÚCE EFEKTY PROGRAMU PHOTOSHOP NA JEDEN JEDINÝ OBRAZ, ZOHNAL REKLAMNÝCH SPONZOROV PRE SVOJU VÝSTAVU NA KTOREJ NAKONIEC VYSTAVIL LEN ICH LOGÁ S NÁZVOM - „BEZ VÁS NEJSEM NIC,“ ALEBO EŠTE LEPŠIE: 1061 FORMÁTOV A4 RUČNE NALINKOVAL ALÁ ŠTANDARDNÝ ŠTVORČEKOVANÝ PAPIER A VYTAPETOVAL NIMI MORAVSKÚ GALÉRIU V BRNĚ. ŠIALENÝ VÝKON VEDÚCI PARADOXNE K IMITÁCII NEPOPÍSANÉHO PAPIERA. VŠETKO A NIČ ZÁROVEŇ. V OKTÓBRI V MAKE UP GALLERY!  

 Jiné pokoje, jiné hlasy

 / „Na větší papír se toho víc vejde.“/

Inštalácia českého umelca Jana Nálevku (1976) v galérii Make Up nadväzuje na projekty, v ktorých autor na biele štandardizované listy papieru doplňuje jednoduchú štvorcovú mriežku. Stohy papiera, tentokrát dva balíky o päťsto listoch, po jeho zásahu opäť vyzerajú ako „prázdné“ - iba k inému účelu pripravené prázdné listy. Jiné pokoje, jiné hlasy vychádzajú z Nálevkovho sebaironického programu „nezřetelného uměleckého vkladu“, avšak tentokrát posunutého až k tušeniu civilizačného konfliktu vyplývajúceho z odlišných rozmerov najbežnejšie použivaných papierov u nás a v USA.  (J. Ptáček)

 Jan Nálevka (*1976) 

Práce Jana Nálevku majú už od polovice 90. rokov čo do obsahu široký záber; cyklicky sa vracajú k témam každodennosti, komplexnosti, pozície jedinca vnútri systému, globalizácie a tradície či k ironickej reflexii inštitúcie umení. U novo vzniknutých diel má tematická náväznosť na predchadzajúce realizácie a tvorčej spolupráce (predovšetkým s Milanom Mikuláštíkom v rámci autorskej dvojice MINA) svoje paralely i v pracovných postupoch.

http://jan.nalevka.sweb.cz/ 

 Jiří Ptáček (*1975)

Jiří Ptáček je kurátor a kritik umenia. Pôsobil  ako šéfredaktor časopisu Umelec, nedkôr  ako kurátor Galerie NoD v Prahe. Od roku 2009 vyučuje v Ateliéri video na brnenskej Fakulte výtvarných umení.  V roku 2011 pripravuje celoročný výstavný program Galerie Mládí pro Galerii Mladých v Brne. Pravidelne prispieva do odborných periodik a katalógov, vedie výtvarnú rubriku časopisu Nový prostor. Usporiadal viacero kolektívnych i samostatných výstav v rôzných galeriách u nás i v zahraničí.

 Ahleuchatistas (Us, Tzadik)

Americké inštrumentálne math rockové duo v zložení Shane Perlowin a Ryan Oslance.V ich tvorbe môžete cítiť vplyv rôznych žánrov od jazzu, cez progressive rock a avantgardu až po experimentálnu tvorbu, čím vznikajú unikátne skladby s odkazmi k experimentálnej scéne začiatku 70. i 90. rokov (Captain Beefhart & His Magic Band, Last Exit).. Skupina vznikla v americkom mestečku Asheville, v Severnej Karolíne v novembri 2002 ako hudobné trio na podnet gitaristu Shanea Perlowina. Po čase sa odchodom basgitaristu z tria stáva duo, skúmajúce nové možnosti kompozície a improvizácie v jednoduchom nástrojovom zložení gitara a bicie, ktoré excelentne „obsluhuje” Ryan Oslance. Originálne duo vkladá do svojej hudby prvky africkej hudby, tradičnej čínskej hudby, minimalizmu, vážnej hudby a elektroniky. Koncerty Ahleuchatistas sú vždy iné, plné zaujímavých zvukov a improvizácie. 

http://www.myspace.com/ahleuchatistas 

 Make Up Gallery (*2006)

je výstavný priestor, ktorého dramaturgiu má pod palcom umelecké združenie Make up collective. Program galérie je zameraný na prezentovanie špičkového súčasného umenia z domácej i zahraničnej výtvarnej scény a v menšej miere aj na stimulovaní najmladšej generácie študentov a absolventov umeleckých vysokých škôl. Make up Gallery dopĺňa výstavný inštitucionálny rámec Košíc o dlhodobo absentujúcu platformu pre súčasné umenie. Make up Gallery vám v roku 2011 prinesie kvalitné výstavy, menšie koncerty, prednášky a workshopy.

http://www.makeupcollective.org/

 Moonride Festival

Festival Moonride je medzinárodnou prehliadkou súčasnej tvorby v oblasti výtvarného umenia, divadla, tanca, hudby. Festival prezentuje výber z diel vytvorených počas predchádzajúceho roka v Poľsku, Maďarsku, Čechách a na Slovensku.

Úplný program spolu s informáciami o jednotlivých produkciách nájdete na festivalovej webstránke 

http://moonride.sk/

Šiesty ročník festivalu Moonride sa koná v Košiciach od 19 – 22. októbra 2011

9.9 - JÁN VYTISKA - MÁM TAKÝ FILM, VYREZÁVAJÚ SA TAM OČKÁ, CHCEM ABY SI HO VIDELA!

Po úspešnom otvorení nového výstavného priestoru Make up gallery, ktoré sa odohralo v polovici augusta, Make Up collective pripravil výstavu, na ktorej si tentokrát prídu na svoje ako milovníci folklóru, tak aj skalní stúpenci brakového hororu. Môžete sa tešiť na vizuálne peklo, aké ste ešte v košických galériach nezažili.

 V obrazoch Jána Vytisku, mladého ostravského výtvarníka, je jasne citeľná fascinácia bé-kultúrou, ľudovou tvorivosťou a vôbec najrôznejšími formami poklesnutého umenia. Folklórnu dekoratívnosť často nahradzuje prostou ľudovosťou a postavy z lacných hororov bez váhania oblieka do ľudových krojov. V kulisách polorozpadnutých dreveníc inscenuje príbehy ako vystrihnuté z čiernej kroniky ľudských dejín. Jeho obrazy pripomínajú nezrozumiteľné ľudové porekadlá, ktoré v sebe skrývajú niečo viac než ponaučenie. V jeho podaní sa umenie, brak aj ľudová tvorivosť stávajú súčasťou jedného prúdu, temného prúdu kolektívneho podvedomia.

Vytiska patrí ku generácii, pre ktorú je informačná prehľadnosť niečím úplne bežným a súčasné vizuálne peklo spracováva po svojom. Na jeho obrazoch sú dediny vypálené a väčšinou, až na pár osamelých mutantov, tiež beznádejne opustené. Miesta je tu pre všetkých dosť.

Vernisáž sa uskutoční 9. Septembera 2011 o 19:00 v Make Up gallery na Alvinczyho 18 v Košiciach.Výstava potrvá od 10.septembra do 9.októbra a bude otvorená Stredu až nedeľu od 16:00 do 20:00. Kurátorom výstavy bude Jiří Havliček. O afterpárty, ktorá po otvorení odštartuje v Make Up gallery a okolo 22:00 sa presunie do neďalekej Tabačky sa postará dvojica Goldenboys (Cz).

 Ján Vytiska (1985) v súčasnej dobe dokončuje štúdium v Ostrave u Jiřího Surůvku na katedre intermédií. Je členom audiovizuálneho projektu Like She, v ktorom sa stará o vizuálnu zložku. Jeho videoprojekcie patria na českej vee-jayskej scéne nepochybne medzi tie najpozoruhodnejšie, predovšetkým vďaka tesnému prepojeniu s hudbou. Hudobné vplyvy sú však jasne patrné v celé jeho výtvarné tvorbe. Punk, post-punk, new wave a elektro. Jeho kresby a maľby sú zabývané neľudskými figúrami, ich torzami alebo v krajných prípadoch iba ich vnútornosťami. Takmer každé miesto na Vytiskových obrazoch je zaplnené, prázdny priestor akoby tu neexistoval. Vytiska patrí ku generácii mladých umelcov, pre ktorých je, predovšetkým vďaka televízii, vizuálna prehľadnosť niečím úplne bežným. Súčasná internetová kultúra je pre nich tak iba akousi variáciou na “mediálnu” tému. Pokiaľ si sám môže vyberať televízny program a vyhľadávač Google nie je centrálne cenzurovaný, je relatívne všetko v poriadku. Vytiska si nerušene kompiluje vlastnú verziu vizuálneho obrazu okolitej reality. Poľovníkom po chlpatej tvári steká ešte teplá zvieracia krv, zatiaľ čo pyšne pózujú nad mŕtvymi telami. Na zdanlivo pokojnom úpätí pod dreveným kostolíkom sa povaľuje akýsi zlepenec ľudských kostí, mäsa a vnútorných orgánov. Jeho pohľad nič neidealizuje, skôr deformuje a preskupuje. Vyberá si z obrazového smetiska tie najzaujímavejšie deformované kúsky a ty podrobuje vlastnej deformácii. Pokiaľ však deformujeme niečo, čo je už deformované (mediálny obraz reality), je možné očakávať že výsledkom bude ostrý obraz skutočnosti? Istá šance tu je.

http://www.myspace.com/156182856

 Jiří Havlíček

 Vizuálny umelec, občas teoretik a kurátor. Je členom hudobnej skupiny Kazety. Ako scénograf sa podieľal na niekoľkých divadelných predstaveniach. Stál pri založení skupiny Midi Lidi, kolektivu Fiume a festivalu New New! v Brne. Bývalý kurátor Galérie Eskort, prevádzkar filmového klubu Fléda v Brne, hudobný dramaturg klubu Roxy/NoD a asistent Galerie Jiří Švestka v Prahe.

GOLDENBOYS

Vj (Kazety) a Vj (Like She) rozohrajú disko dizástr Dj set - 80shit, new fucking wave, patlanie na gitary…

myspace.com/kazety
myspace.com/likeshe

15.8 - ILLAH VAN OIJEN - KOŠICE / DZIVOSŤ V SRDCI

 „KOŠICE - DZIVOSŤ V SRDCI“

Otvorenie výstavy fotografií holandskej fotografky ILLAH VAN OIJEN počas festivalu Street Art Communication 2011. Fotky skúmajúce podoby a atmosféru verejných priestorov Košíc aj divoké srdcia košických lokálpatriotov.

Bratislavský [fjúžn] v spolupráci s  Make Up Collective odštartujú prvý deň festivalu Street Art Communication 2011 výstavou “Košice – Dzivosť v srdci” - Illah van Oijen, holandskej fotografky žijúcej na Slovensku. Vernisáž sa uskutoční v pondelok 15.8. 2011. o 19.00  v nových priestoroch Make Up Gallery. Fotografie, ktoré sú taktiež súčasťou knihy „Košice - Dzivosť v srdci. Urban landscapes of Košice“ (Slovart), skúmajú, komentujú a dokumentujú verejné priestory Košíc. Kniha je druhým pokračovaním fotografkinho  projektu Human Landscapes o charaktere verejných priestorov slovenských miest. O Afterparty sa postará  Embryo (Sk). Knihu “Košice – Dzivosť v srdci”  si budete môcť zakúpiť v Make Up Gallery. Výstava potrvá do 28.8.2011 a bude otvorená každý deň od 16:00 do 20:00.

 INFORMÁCIE O KNIHE:

 Kniha “Košice – Dzivosť v srdci. Urban landscapes of Košice”, ktorá vychádza

v spolupráci s vydavateľstvom Slovart, je súčasťou projektu Human Landscapes holandskej fotografky Illah van Oijen, v ktorom skúma kvalitu, minulosť a modernizáciu verejných priestorov na Slovensku. Od septembra 2008 do marca 2011 Illah van Oijen dokumentovala verejné priestory Košíc. Jej prvá kniha „Bratislava –mesto na mieru” vyšla v roku 2007.

 Na fotografiách, ktoré sú hlavnou súčasťou knihy, nám Illah van Oijen

predstavuje mesto plné života: života v centre mesta, života na sídliskách vybudovaných na kopcoch, života v okolí Hornádu a života v uliciach Luníka IX, najznámejšieho „geta“ krajiny. V Košiciach sa jej okrem iného značne rozšíril slovník, napríklad o slovo dzivé, a začala chápať divoké srdcia hrdých lokálpatriotov. Pod živosťou mesta však narazila aj na niekoľko krutých právd. Košice zápasia s odlivom ľudí, ktorí opúšťajú mesto s vidinou lepšieho zamestnania, kariéry a platu. V posledných rokoch sa však mnoho mladých ľudí vracia späť do svojho mesta, mesta, ktoré milujú.

 Fotografie sprevádzajú tri eseje, ktoré ukazujú mesto z troch rôznych perspektív. Tijs van den Boomen sa zamýšľa nad urbanizmom mesta, Agda Bavi Pain píše mikrohistóriu jednej z jeho ulíc a Gabriela Kisová približuje umenie vo verejnom priestore mesta.

 Make Up Gallery

 Je priestorom na prezentáciu slovenského a zahraničného súčasného vý-tvarného umenia. Snažíme sa o vystavovanie známych umelcov ako aj naj-mladšiu generáciu častokrát ešte študentov umeleckých škôl, či ich čerstvých absolventov. Mladá generácia nemá totiž v Košiciach takmer žiadnu možnosť prezentácie a konfrontácie s verejnosťou. Súčasne sa budeme snažiť stimulovať realizáciu nových umeleckých diel prostredníctvom medzinárodných workshopov. Našim záujmom je byť centrom diania mladej vznikajúcej košickej výtvarnej scéne.

Galéria Make Up nie je len ďaľším výstavným priestorom, ale priestorom pre rôzne kultúrne presahy napr. prednášky, diskusie s umelcami, premietania videoartu, videoklipov, prezentácií umelcov. Našou snahou je priblíženie súčasného umenia širšej verejnosti a hlavne mladej generácii.

Embryo (Sk)

Dávid Varchola, skrývajúci sa pod pseudonymom Embryo, spoluzakladateľ magazínu a hudobného labelu Splash!, je pri svojej tvorbe a dj setoch najviac ovplyvnený oldskool beatmi Chicaga a Detroitu. Vo svojich setoch mieša energickú dávku staromódneho Acidu s prímesou modernej tanečnej hudby. Po dvoch EP a niekoľkých remixoch má na svojom konte aj úspešný remix pre stálicu českej scény, Tvyksa a v toto leto výchadzajúci remix pre vydavateľstvo Wicked Bass.

http://iamembryo.blogspot.com/
http://www.facebook.com/iamembryo
http://soundcloud.com/iamembryo
http://www.splash.sk

PODROBNÝ PROGRAM:

Exhibition opening 19.00 hod.

Make Up Gallery

Alvinczyho 18

040 11 Košice

Make Up collective : http://makeupcollective.org/

Street Art Communication : http://sacfest.org

Fjužn Festival : http://www.fjuzn.sk/

15.AUGUSTA 2011 OTVÁRAME NOVÝ MAKE UP!

Zdravíme našich priaznivcov a fanúšikov súčasného umenia! S radosťou vám môžme oznámiť, že 15.augusta krstíme vernisážou náš nový priestor na Alvinczyho 18 v Košiciach. Viac info sa dozviete čoskoro. Sledujte náš web a 15.8 sa pripravte na menšiu žúrku! Váš Make Up collective

PS: Ešte chceme upozorniť na našu novú Facebook Fanpage